Vybudovanie efektívneho podnikateľského ekosystému

Čo sú to „podnikateľské ekosystémy“?

„Ekosystémy podnikania“ sú v podstate „stavebnými kameňmi“ na stimuláciu podnikania, ktoré sa môžu prispôsobiť mestu a vytvoriť silnejšie alebo slabšie prostredie na podporu podnikania.

Koncept miest, pri ktorých je potrebné uvažovať o takýchto ekosystémoch, bol vytvorený Danom Isenbergom, zakladajúcim výkonným riaditeľom projektu Babson Entrepreneurship Ecosystem Project a bývalým profesorom Harvard Business School.

V svojom článku pre časopis Forbes Magazine (odkaz je externý), Isenberg naznačuje, že miestne podnikateľské ekosystémy sú tvorené kultúrou mesta; pravidlami umožňujúcimi podnikanie; silou miestneho vedenia; dostupnosťou vhodného financovania pre podnikanie; kvalitou ľudského kapitálu; trhmi otvorenými rizikovému podnikaniu a rozsahom inštitucionálnej a infraštruktúrnej podpory.

Prečo sú „podnikateľské ekosystémy“ čoraz dôležitejšie

Širšie štrukturálne zmeny v spoločnosti narúšajú tradičné hranice medzi zamestnaním, podnikom a podnikaním.

Pokroky v oblasti technológií, konektivity a v očakávaniach zamestnávateľov a zamestnancov majú vplyv na charakter práce ako aj na formálne a neformálne pracovné zmluvy, ktoré existujú medzi zamestnávateľom a zamestnancom (pozri, napr. Preparing for the Future of Work, World Economic Forum, 2016 (odkaz je externý)).

Tieto zmeny vedú k úplne novej generácii nezávislých pracovníkov.

Prekryte tieto zmeny niektorými rozsiahlejšími posunmi v spoločnosti – vrátane pomalého rastu miezd, rastúcich životných nákladov v niektorých hlavných svetových mestách a rastu počtu nezávislých pracovníkov – a je ľahké pochopiť, ako tieto zmeny môžu podporiť budúci rast niektorých menších okrajových miest v Európe (pozri napr. The Four Trends That Will Change the Way We Work By 2021, Fast Company, 2015 (odkaz je externý)).

Tieto zmeny tiež prinášajú úplne novú slovnú zásobu. Frázy ako „nezávislá pracovná sila“ sa objavili, aby opísali rozsah rôznych zmluvných vzťahov, ktoré jednotlivci môžu mať s podnikom. Počet „sólo“ podnikateľov, tzv. „solopreneurs“ stále stúpa. Frázy ako sú „side-giggers“ sa objavili, aby opísali jednotlivcov, ktorí pracujú v zdieľanom hospodárstve, a zároveň na čiastočný úväzok.

Udacity (odkaz je externý), inovatívny poskytovateľ on-line vzdelávania, ktorý pracuje v partnerstve s poprednými technickými spoločnosťami ako Google, AT&T a Facebook, vytvoril termíny ako „nano-degree“ a „nano-job“ aby opísal krátkodobú povahu potrieb jednotlivcov a krátkodobú povahu niektorých pracovných úloh v technologickom priemysle.

Je nevyhnutné prehodnotiť tradičné možnosti zamestnania, založenia podniku a foriem podnikania

Vďaka stieraniu hraníc medzi zamestnaním, podnikmi a podnikaním mnohé pokrokové mestá prehodnocujú tradičné programy na podporu zamestnanosti a foriem podnikania, ktoré predtým poskytovali svojim obyvateľom.

Programy zamestnateľnosti čoraz častejšie musia obsahovať viac informácií o založení podniku a podnikaní, keďže sa snažia o to aby prijímatelia získali potrebné zručnosti na prežitie na dnešnom komplexnom trhu práce.

Je nevyhnutné, aby sa programy v oblasti podnikania prispôsobili tak, aby boli schopné primerane reagovať na rastúci počet nezávislých a samostatných obchodníkov a vedeli zohľadniť nové inovatívne obchodné modely, ktoré podniky môžu prijať. Stačí len hľadať nástroje pre „solopreneurs“, tzv. „sólo“ obchodníkov na internete, aby ste zistili akú odlišnú podporu potrebujú na rozdiel od tradičného podnikania.

Potrebné zmeny sú však omnoho rozsiahlejšie.

Nakoniec, vzhľadom na meniaci sa charakter vzťahu medzi zamestnávateľom a jednotlivcom, mestá sa musia pokúsiť o integráciu hlbšej kultúry podnikania do života obyvateľov, snažiť sa zabezpečiť, aby mali nezávislejšiu, odolnejšiu a sebestačnú pracovnú perspektívu, aby boli schopní riešiť problémy a mali zručnosti v oblasti podnikania a tvorivosti v tomto novom svete práce.

Procesy spolupráce s mladými podnikateľmi sa musia stať viac prepojené a zážitkové než tradičné start-up programy. Mali by zahŕňať tzv. „hacktóny“ (udalosť, zvyčajne trvajúca niekoľko dní, v ktorej sa stretáva veľký počet ľudí s cieľom zapojiť sa do spoločného počítačového programovania), „service jams“ (ľudia, ktorí majú záujem o služby a používajú dizajnový prístup k riešeniu problémov a sú tvoriví, sa stretnú a v duchu experimentovania, spolupráce a priateľskej súťaže, majú obmedzený čas (napr. 48 hodín) na vývoj úplne nových služieb inšpirovaných spoločnou témou), stretnutia, a nie sa výlučne spoliehať na školiace kurzy a poradenstvo.

Tipy a triky z príkladov dobrej praxe URBACT

Osvedčené postupy v Glasgowe (co-operative entrepreneurship, odkaz je externý), Bologna (creative entrepreneurship), v Piraeus (marine sector based entrepreneurship) a v Barcelone (inclusive entrepreneurship) si zvolili iný prístup k podpore podnikania, z ktorých sa môžu inšpirovať iné mestá.

• Vytvorenie silného systému všeobecnej podpory: Spoločnosť Barcelona Activa´s (odkaz je externý, Inclusive Entrepreneurship Good Practice) na základe svojej dobrej praxe ponúka univerzálnu službu, ktorá je k dispozícii pre všetkých obyvateľov mesta. V rokoch 2004 až 2016 spoločnosť podporila viac ako 100 000 účastníkov, 18 000 spoločností a vytvorila cez 32 000 pracovných miest. Spoločnosť funguje na princípe otvorenosti pre každého, kto chce začať vykonávať podnikateľskú činnosť a prináša služby vo forme online komunikácie, výmeny informácií na základe modelu „one-to many“ (tzn. vzťah existujúci v jednom smere z bodu A, ktorý môže byť prepojený viacerými cestami k bodu B, zatiaľ čo bod B je prepojený len jednou cestou k bodu A) a „face-to-face“ podpory. Vzhľadom na rozmanitosť trhu spoločnosť ponúka aj špecializované podporné služby pre konkrétne skupiny ako napr. pre ženy a ľudí zo znevýhodneného prostredia.

• Povzbudenie sociálneho podnikania: Príklad dobrej praxe mesta Glasgow (odkaz je externý, Co-operative City Good Practice) vyvinul prístup k rozvoju spolupráce, ktorý vytvára nové partnerstvá medzi verejnými službami a miestnymi obyvateľmi s cieľom podporiť „co-design“ (prístup založený na zapojení všetkých aktérov do tvorby) a poskytovať širšej skupine obyvateľov mesta priamu skúsenosť s prevádzkou sociálneho podniku. Program mesta Glasgow pomáha obyvateľom premýšľať o tom, ako môže sociálne podnikanie podporiť ich komunitu pri riešení výziev na miestnej úrovni. Povzbudenie myšlienky sociálneho podnikania v komunitách môže pomôcť prekonať konkrétne problémy, pričom jednotlivci získajú skúsenosti s riadením podniku, bez toho, aby museli nevyhnutne niesť všetky riziká (pretože pracujú v partnerstve s ostatnými).

​

• Podpora kultúrneho a kreatívneho priemyslu: Príklad dobrej praxe mesta Bologna (odkaz je externý, IncrediBOL! Creative Innovation Good Practice), poskytuje širokú škálu podpory kreatívnym podnikom s cieľom podporiť ich počiatočnú fázu existencie. Iniciatíva mesta získala viac ako 500 žiadostí za posledných 7 rokov, podporila viac ako 80 podnikov, ktorých „miera prežitia“ dosahuje 81%. Metodológia poskytnutia podpory podnikom založená na širokej verejnej súťaži, ktorá bola obzvlášť úspešná pri stimulácii kreatívnych podnikateľských nápadov a pri investovaní do projektov, ktoré vybudovali kultúrnu štruktúru mesta (čím sa posilňuje povesť mesta ako centra kultúry a prilákajú sa ďalšie kreatívne talenty).

• Budovanie na odvetvových silných stránkach a strategických výhodách vášho mesta: Príklad dobrej praxe mesta Piraeus (odkaz je externý, Blue Growth Good Practice) stimuluje tvorbu inovácií a činnosť podnikania v námornom sektore. Snaží sa posilniť a nadviazať na niektoré odvetvové špecializácie a strategické (topografické) výhody mesta. Ako sektorový inovačný program funguje na základe súťaže s tematikou podnikateľských plánov a podporuje úspešných uchádzačov pri zakladaní ich podnikov.

Vyššie uvedené príklady dobrej praxe majú niekoľko kľúčových charakteristík, ktorými sa vymykajú spomedzi ostatných programov podnikania v oblasti dobrej praxe, a to:

• Ich vysoká úroveň povedomia / hlboký trhový dosah: Všetky tieto programy sa podarilo integrovať do cieľových komunít a vytvoriť vysokú úroveň povedomia a záujmu o konkrétne možnosti podnikania. Cieľom je inšpirovať a umožniť realizovať sa začínajúcim podnikateľom. Dosiahnutie vysokej úrovne informovanosti a osvojenia si trhových podmienok je dôležité pre zvýšenie dopytu po podnikaní. Taktiež je nevyhnutné ukázať ľuďom, kde môžu získať podporu.
• Podpora podnikateľov s cieľom rozvoja ich podnikania. Všetky uvedené programy poskytujú ľuďom podporu na základe ich požiadaviek, ako aj špecializovanú podporu, ktorú potrebujú na dosiahnutie úspechu a stimuláciu ďalších dôležitých súčastí ekosystému podpory, ktorá zabezpečí potrebnú pomoc na rozvíjanie podnikania.
• Budovanie a stimulovanie kultúry podnikania v meste. Všetky štyri príklady dobrej praxe sa zameriavajú aj na stimuláciu podnikovej kultúry v mestách prostredníctvom spolupráce všetkých zainteresovaných strán a agentúr s cieľom podporovať pozitívne efekty podnikania.

Vytváranie úspešných podnikateľských ekosystémov vyžaduje komplexný systémový prístup

Uvedené osvedčené postupy dokazujú, ako zložité a náročné môže byť vytvorenie kultúry podnikania, ktorá vyžaduje aktívne vedenie zo strany mesta, vysoko efektívne partnerstvá a realizovanie stretnutí na tému podnikateľských ekosystémov (odkaz je externý, What I Learned from Trying to Innovate at the New York Times’, John Geraci, April 2016).

Mesto sa nemôže sústrediť iba na realizáciu jedného alebo dvoch veľkých podnikateľských programov zameraných na niekoľko oblastí v komunite, ale musí riadiť trh ako dirigent v orchestri – stimulovať zmeny správania sa medzi komunitami, jednotlivcami, agentúrami, „ovplyvňovateľmi“ a sub-kultúrami, s cieľom dosiahnuť celkovú zmenu v makro-kultúre mesta.

Navyše, popri uvažovaní o celom systéme rozvoja podnikania, je dôležité zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom rôzne programy motivujú ľudí k tomu, aby začali uvažovať o založení vlastného podnikania a ako tieto programy spolupôsobia v rámci ucelenej podpornej schémy.

Na základe týchto príkladov dobrej praxe programu URBACT, môžu aj ďalšie mestá vytvárať silné podporné systémy, ktoré by mohli spolupracovať s cieľom inšpirovať a realizovať túžby svojich podnikajúcich obyvateľov.

Pôvodný článok v anglickom jazyku napísal Jim Sims.