Ste pripravení na budúcnosť? Odolnosť miest v praxi

Resilient Europe (Odolná Európa) je sieť pre akčné plánovanie programu URBACT, ktorá spája 11 európskych miest odhodlaných budovať odolné mestá. Mestá v Resilient Europe skúmajú, čo znamená prechod na odolné mestá v rozličných miestnych kontextoch a ako z tohto urobiť jedinečný kolektívny proces. 

Sieť, ktorú koordinuje mesto Rotterdam a podporuje Niki Frantzeskaki, docent na Holandskom výskumnom ústave Dutch Research Institute for Transitions - DRIFT na Erazmovej univerzite v Rotterdame, si predsavzala veľmi ambicióznu úlohu. 

Partneri programu Resilient Europe vidia odolnosť miest ako základný princíp, ktorý môže inšpirovať budúcnosť európskych miest. V tomto zmysle sa sieť zameriava na 4 širšie oblasti:

• mestská krajina a ekosystémy,
• infraštruktúra a služby,
• ľudia a komunity,
• inštitúcie a spravovanie. 

Odolnosť a integrovaný mestský rozvoj

Hoci bola odolnosť skúmaná v mnohých komplexných socioekologických systémoch, iba v nedávnej minulosti sa začala aplikovať v kontexte miest. Pojem odolnosti je užitočný, ak sa usilujeme o integrovaný mestský rozvoj, nakoľko umožňuje nazerať na mesto ako prepojený viacrozmerný systém. Analýza odolnosti mestských systémov znamená pozorovať sociálne, ekonomické a ekologické aspekty ako aj aspekty súvisiace s technológiou, kultúrou a inštitucionálnymi štruktúrami. 

 Odolnosť tiež úzko súvisí s integrovaným mestským rozvojom v jeho zameraní sa na proces. „Odolné mesto“ nie je známka, ktorú získate a prejdete k iným veciam, je to skôr spôsob uvažovania a konania. Budovanie odolného mesta je kolektívna snaha, ktorá zasahuje postoje práve tak ako infraštruktúry, kde je prvoradá schopnosť očakávať a plánovať veci do budúcnosti, učiť sa a prispôsobovať sa.

Spravovanie smerom k odolnosti?

Odolné  európske mestá sa snažia pochopiť miestne slabé miesta, prispôsobiť plánovanie mesta a posilniť spoluprácu vo viacerých oblastiach integrovaním všetkých zainteresovaných do transformačného procesu. Mestá sa tiež usilujú znovu spojiť so životne dôležitými sociálnymi a ekologickými systémami bez ohľadu na administratívne hranice s cieľom  posilniť ich schopnosť adaptácie a transformácie. 

Myslenie orientované na odolnosť a proces prechodu predstavuje výzvu pre spravovanie miest a plánovanie ako ho poznáme. Vedie totiž k posunu od nariadenia zmeny k jej očakávaniu, zažívaniu a vyťaženiu maxima zo zmeny. Jednoducho povedané perspektíva odolnosti ruší predstavu, že realita počká, kým budú naše plány hotové. Áno, tradičné mestské plánovanie je úplne o stratégiách na ďalšiu dekádu alebo aj na tri, no to, na čo plánovači často zabúdajú, je fakt, že mesto nepočká, kým si oni dokončia svoju robotu. 

Hra na istotu je vysoko rizikovou možnosťou

Ignorovanie tohto faktu môže vyjsť veľmi draho. Mestá, ktoré nedokážu očakávať budúce krízy, často podliehajú nútenej transformácii za neakceptovateľné socioekonomické a ekologické náklady. Napr. mesto, ktoré stále investuje do infraštruktúry, ktorá je silne závislá na fosílnych palivách, bude s veľkou pravdepodobnosťou čeliť problémom z dlhodobejšieho hľadiska, kým tie, ktoré propagujú decentralizované systémy na báze lokálne produkovanej obnoviteľnej energie môžu byť na budúcnosť lepšie pripravené. 

Ďalšou bežnou nástrahou je optimalizácia, jednoduché upravovanie existujúcich riešení namiesto kritického posúdenia ich účinnosti. Tzv. prístup „viac toho istého“ zvyšuje riziko uzavretia sa, situácie, kedy je mestský systém neschopný sa transformovať z dôvodu utopených nákladov, existujúcich infraštruktúr, dominujúcich postupov alebo silných inštitucionálnych tlakov. Typickými príkladmi hry na (ne)istotu sú zvyšovanie kapacity ciest ako riešenie problémov s dopravou alebo budovanie nových alebo vyšších hrádzí na prevenciu proti povodniam. 

Mestá pod stresom

Mestá podliehajú šokom a stresom, ktoré narúšajú existujúce sociálne, ekonomické alebo technické štruktúry. Šoky sú náhle udalosti, ktoré majú rozsiahly dopad ako napr. povodne, zemetrasenia alebo požiare, ale aj krízy spôsobené človekom napr. rozsiahle útoky. Stresy sú dlhodobé procesy, ktoré oslabujú socioekonomickú a fyzickú štruktúru mesta napr. vysoká miera nezamestnanosti, korupcia alebo neúčinné odpadové hospodárstvo. 

11 partnerských miest projektu Resilient Europe identifikovalo viacero obvyklých stresov, ktorým treba v rámci projektu venovať pozornosť. Tieto siahajú od sociálnych a kultúrnych ako nezamestnanosť alebo mestská chudoba cez sociotechnologické (napr. digitálne vylúčenie) po (socio)ekologické ako zmena klímy alebo zdravotné problémy súvisiace so znečistením ovzdušia. Niektoré z nich sú miestnymi prejavmi zmien prebiehajúcich v globálnom meradle ako postindustrializácia alebo kríza kapitalizmu. Výzvou je zistiť, ako sú rozličné druhy stresov prepojené a ako riešiť jeden z nich tak, aby to malo pozitívny dopad aj na iné.

 Stavebné kamene odolnosti miest

Sústredenie sa na integráciu a prepojenosť je inherentnou súčasťou odolnosti miest. Transformácia k odolnejšiemu stavu vyžaduje, aby mesto fungovalo vo viacerých doménach a posilňovalo sociálne, prírodne a fyzické ako aj inštitucionálne systémy:

• Sociálna odolnosť (odolnosť ľudí) je tým, čo bežne označujeme ako „silná komunita“ teda schopnosť ľudí sa organizovať, mobilizovať svoje zručnosti a schopnosti a nechať sa viesť solidaritou;
• odolnosť miesta znamená prírodný a fyzický tvar mesta t.j. zdravé mestské ekosystémy ako aj robustné a adaptívne infraštruktúry; 
• inštitucionálny kontext odolnosti miest je formovaný novým typom vodcovstva vo verejnom sektore vrátane schopnosti formovať jedinečné partnerstvá vychádzajúce z dôvery, myslením presahujúcim sektory a mierky a experimentovaním s novými riešeniami.

Laboratóriá mestského života: spoluvytvárame zmenu?

Ako ďalej s takým komplexným pojmom ako odolnosť miest? Partnerské mestá projektu Resilient Europe začnú s Laboratóriami mestského života (Urban Living Labs), pokusmi vychádzajúcimi z konkrétneho miesta navrhnutými tak, aby spájali rozličné zainteresované strany okolo spoločnej témy. Laboratóriá mestského života sa od iných foriem spravovacích zásahov líšia tým, že sa zameriavajú na otvorené učenie a inovácie vrátane možnosti spochybňovať existujúce predpoklady, hierarchie a praktiky. Nižšie uvedené príklady ilustrujú ako sa táto koncepcia zavádza na miestnej úrovni.

 Antverpy: Klimaticky odolný okres Sint-Andries

Pre mesto Antverpy (v Belgicku) poskytuje odolnosť miest rámec pre integrovanie sociálnych a priestorových otázok do procesu rozvoja zásad adaptácie na klímu. V rámci projektu Resilient Europe a ďalšieho projektu StadsLab 2050, platformy Antverp pre spoločnú tvorbu, vytvorilo mesto v okrese Sint-Andries tzv. Laboratórium mestského života. Klimaticky odolný okres Sint-Andries ponúkne priestor pre občianske iniciatívy a mládežnícke organizácie podieľať sa spolu so zástupcami miestnej samosprávy na procese kolaboratívneho uvažovania, navrhovania a experimentovania. Reinhilde Schmit, manažérka projektu v Sint-Andries sa teší na spustenie Laboratória mestského života a hovorí: „Ako mesto nemôžeme implementovať všetky nevyhnutné kroky pre zníženie vplyvu klimatických stresov. Potrebujeme aj pomoc mestskej komunity a dúfame, že presvedčíme obyvateľov a ďalších partnerov, aby sa tiež zapojili!”

 Kliknite tu a zistite ako mesto Antverpy experimentuje so zelenými obývačkami. 

Solún: Budovanie cyklosiete

Mesto Solún sa snaží zvýšiť mieru používania bicyklov ako spôsobu zníženia  environmentálnych stresov a podporovania zdravšieho a živšieho mesta. Napriek príjemným teplotám takmer po celý rok nepovažuje väčšina Grékov bicykel za spôsob dopravy. Mesto Solún to chce zmeniť a s miestnymi organizáciami pracuje na zmene mentality a zabezpečení novej cykloinfraštruktúry. Mesto tiež hľadá nové možnosti rozvoja podnikania, ktoré by mohli prísť s novou infraštruktúrou ako prenájom bicyklov a zdieľanie vrátane elektrických bicyklov alebo distribúcie prepravy v centre mesta. Podľa Georga Dimarelosa, člena mestskej rady zodpovedného za dopravnú a parkovaciu politiku, je vo verejnom záujme rozvinúť túto myšlienku ďalej: „Ľudia vidia, že je politická vôľa konať a nie iba dať tému do programu a uvažovať o nej.“

 Kliknite tu a získajte viac informácií o solúnskej iniciatíve pre zlepšenie cyklodopravy v meste. 

 Sieť Resilient Europe bola spustená v septembri 2015 a bude fungovať do mája 2018. Vedie ju mesto Rotterdam s podporou Nikiho Frantzeskakiho, docenta pôsobiaceho na Riadení prechodov k udržateľnosti, DRIFT, na Erazmovej univerzite v Rotterdame. Ak chcete dostávať aktuálne informácie o projekte, pravidelne sledujte webovú stránku Resilient Europe alebo @resilienteurope na Twitteri.

Tento článok vychádza z textu “Odolnosť miest: Koncepcia spoluvytvárania miest budúcnosti”  Nikiho Frantzeskakiho.

Súvisiace témy: Životné prostredie

autor: Ania Rok