Obehové hospodárstvo: Len ďalšie „módne slovo“ alebo budúcnosť vášho mesta?

Z lineárneho na obehové hospodárstvo

Konvenčné chápanie ekonomickej aktivity je založené na lineárnom modeli: prírodné zdroje sa extrahujú a transformujú do výrobkov; výrobky sú kupované a slúžia spotrebiteľom, ktorí ich po čase, keď výrobky prestanú spĺňať ich potreby, vyhodia. Tento model však ignoruje vysoké ekonomické, ekologické a sociálne náklady spojené so získavaním, transformáciou a likvidáciou zdrojov, a preto je neudržateľný v dlhodobom horizonte.

Obehové hospodárstvo ponúka alternatívny model, v ktorom sa hodnoty výrobkov, materiálov a zdrojov udržiavajú tak dlho, ako je to možné a odpad sa významne znižuje, alebo je dokonca eliminovaný. Zameriava sa na „uzavretie slučky“, obehové hospodárstvo je praktickým riešením pre život v rámci hraníc našej planéty. Prechod na obehové hospodárstvo ovplyvňuje rôzne koncepčné oblasti, od mobility, poľnohospodárstva, využívania pôdy a odpadového hospodárstva, po rozvoj podnikania a vzdelávania spotrebiteľov, ide o aktérov naprieč všetkými sektormi a úrovňami riadenia. Obehové hospodárstvo nie je niečo, čo môžu jednotlivé inštitúcie alebo firmy robiť samy. Obehové hospodárstvo už vo svojej podstate posilňuje spojenie medzi jednotlivými zúčastnenými stranami a sektormi.

Aké sú výhody obehového hospodárstva?

V konfrontácii s ubúdajúcimi prírodnými zdrojmi si musíme uvedomiť, že postupovať tak ako doteraz už nie je možné a ekonomika postavená na lineárnom modeli jednoducho nie je životaschopná. Prechod na obehové hospodárstvo je preto nutnosťou. Rovnako ako pri každej kríze, je to však aj príležitosť na zmenu, ktorá môže ponúknuť dlhodobé ekonomické, sociálne a environmentálne výhody.

V roku 2016 štúdia EEA „Circular Economy in Europe“ identifikovala nasledujúce výhody rozvíjajúceho sa obehového hospodárstva:

• vyššia bezpečnosť zdrojov a zníženie závislosti na dovoze: vďaka zníženiu dopytu po primárnych surovinách

• zníženie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie: vrátane výrazného zníženia emisií skleníkových plynov

• ekonomické výhody: nové príležitosti pre rast a inovácie, ako aj úspory spojené s efektívnym využívaním zdrojov

• sociálne výhody: od vytvárania nových pracovných miest naprieč všetkými úrovňami zručností až po zmeny v správaní spotrebiteľov, ktoré vedú k lepším výsledkom v oblasti zdravia a bezpečnosti.

Obehové hospodárstvo v Urbánnej agende pre EÚ

Potenciál obehového hospodárstva vníma stále vyšší počet európskych krajín a regiónov, ako aj európskych inštitúcií. V decembri 2015 prijala Európska komisia balík opatrení o obehovom hospodárstve, tzv. Circular Economy Package, s ambíciou posilniť globálnu konkurencieschopnosť, podporiť udržateľný hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Balík obsahuje nové a revidované právne predpisy s dôrazom na prevenciu a nakladanie s odpadmi, ako aj jasný časový rozvrh činností a finančné záväzky. Odkazuje na päť prioritných oblastí, ktoré majú byť riešené cielene: plasty, potravinový odpad, kritické suroviny, výstavba a búracie práce, biomasa a bioprodukty.

Obehové hospodárstvo je tiež téma jedného z partnerstiev Urbánnej agendy pre EÚ (Urban Agenda for the EU). Ide o jedno zo štyroch nových partnerstiev schválených v októbri 2016 v Bratislave na zasadnutí generálnych riaditeľov zodpovedných za mestské záležitosti. Partnerstvo, ktoré bude koordinovať mesto Oslo (Nórsko) a tvoria ho členské štáty, mestá, mimovládne organizácie a ďalší kľúčoví hráči, spúšťa svoju činnosť začiatkom roku 2017. Obehové hospodárstvo, ktoré je jednou z 12 tém zahrnutých do Amsterdamského paktu (Pact of Amsterdam), je späté s nakladaním s odpadmi, ekonomikou zdieľania a účinným využívaním zdrojov. Partnerstvo sa bude snažiť vypracovať akčný plán na dosiahnutie lepšej regulácie, lepšieho financovania a lepšej znalosti, s cieľom zvýšiť opätovné použitie, opravu, rekonštrukciu a recykláciu existujúcich materiálov a výrobkov na podporu nových možností rastu a tvorby pracovných miest.

Sociálna inovácia pre obehové hospodárstvo

Často sa zabúda na to, že pre prechod na obehové hospodárstvo sú sociálne inovácie rovnako potrebné ako inovácie technologické (a možno ešte potrebnejšie). Správa programu URBACT nazvaná Sociálna inovácia v mestách (Social Innovation in Cities) vymedzuje sociálne inovácie ako „inovatívne riešenia, nové formy organizácie a nové interakcie na riešenie sociálnych problémov“, s dôrazom na „inovatívne riešenia vo sfére spravovania miest: nové formy spolupráce medzi mestskou správou, občanmi a miestnymi zainteresovanými stranami, ktoré môžu vytvárať udržateľnejšie, odolnejšie a otvorenejšie systémy na úrovni miest“.

Obehové hospodárstvo, ktoré sa zavádza kooperatívnym a inkluzívnym spôsobom, môže posilniť sociálnu súdržnosť a podporovať silné, miestne a regionálne ekonomiky založené na solidarite. Pre skvelý príklad toho, ako to možno urobiť, pozrite si nápady a projekty obsiahnuté v Bielej knihe o obehovom hospodárstve Veľkého Paríža (White Paper on the circular economy of Greater Paris). Na tom, ako ďalej zlepšovať sociálny ekosystém inovácií, pracuje mesto Paríž aj v rámci siete programu URBACT,  BoostInno (BoostInno network).

Z pohľadu životného cyklu 

Prechod od lineárneho na väčšmi obehové hospodárstvo volá po nových obchodných modeloch, nových spôsoboch správania sa spotrebiteľov a nových riešeniach premeny odpadov na zdroje. Nasledujúca schéma znázorňuje kľúčové etapy životného cyklu výrobku, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri navrhovaní nových obehových modelov.

Je dôležité mať na pamäti úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány v každej z týchto etáp:

• Pokiaľ ide o etapu návrhu výrobku, miestne a regionálne orgány môžu ísť príkladom pri nákupe produktov a riešení, ktoré efektívne využívajú zdroje a sú odolné, možno ich ľahko opraviť alebo modernizovať a nakoniec recyklovať alebo znovu použiť. Podporia tým trh v tom, aby rozvíjal takéto riešenia a urobia ich tak nielen prístupnejšie, ale aj cenovo dostupnejšie pre ďalších aktérov.

Radnica v meste Venlo postavená podľa princípu dizajnu „od kolísky po kolísku“ (permanentná recyklácia) je aj skvelým príkladom udržateľného verejného obstarávania (foto: Ania ROK)

• Pozrime sa ďalej na etapu výroby. Tu môžu mestá a regióny v spolupráci s ďalšími zainteresovanými stranami podporovať udržateľné získavanie surovín a rôzne spôsoby obehu zdrojov, ako napr. priemyselná symbióza, chemický lízing alebo repasovanie.

• Miestne a regionálne orgány sú tiež vo vhodnej pozícii na to, aby aktívne ovplyvňovali spotrebné zvyklosti domácností, podnikov a organizácií. To môže zahŕňať vzdelávacie a osvetové kampane, propagáciu prístupov ekonomiky zdieľania, ako aj podporu opätovného použitia a opravy.

• A napokon zber odpadu a recyklácia sú dve z kompetencií najčastejšie spojené s miestnou úrovňou správy. Vylepšený zber odpadu môže byť prvým krokom k obehovému hospodárstvu, ale mnoho miest a regiónov sa zaujíma aj o rozšírenú zodpovednosť výrobcu alebo vysokokvalitnú recykláciu a biologickú úpravu odpadov (napr. bio-rafinácia, kompostovanie alebo anaeróbna digescia).

Ako môžu orgány miestnej a regionálnej správy podporovať obehové hospodárstvo?

Orgány miestnej a regionálnej správy hrajú dôležitú úlohu pri štarte a urýchlení prechodu na obehové hospodárstvo, či už tým, že idú príkladom, stanovujú jasné rámcové podmienky, alebo priamo podporujú miestne a regionálne zainteresované strany:

• Ako spotrebitelia, orgány miestnej a regionálnej správy môžu uvažovať o obehovom hospodárstve pri svojich nákupných rozhodnutiach – môžu využívať kritériá a mechanizmy zeleného verejného obstarávania, ako napr. verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím (PCP). V praxi to znamená posúdiť všetky náklady viažuce sa na celý životný cyklus výrobku, vrátane kritérií súvisiacich s údržbou, recykláciou a udržateľným získavaním surovín.

• Mestá a regióny by mali začleniť svoj záväzok k prechodu na obehové hospodárstvo do relevantných strategických dokumentov, a tak stanoviť miestne priority, plánované opatrenia a formy podpory, ktoré sú k dispozícii. Vysielajú tak jasný signál miestnym a regionálnym zainteresovaným subjektom a umožňujú im plánovať svoje činnosti v dlhodobom horizonte. Dokumenty môžu zahŕňať regionálne operačné programy EÚ, dlhodobé plány rozvoja, stratégie v oblasti životného prostredia, ako aj ďalšie tematické alebo sektorové stratégie (napr. plány odpadového hospodárstva alebo priemyselného rozvoja).

• Orgány miestnej a regionálnej správy môžu ponúknuť podporu relevantným zainteresovaným stranám tým, že poskytnú cielené financovanie, prístup k znalostiam a informáciám, rovnako ako možnosť nadväzovať kontakty. Finančná podpora obehového hospodárstva môže mať rôzne podoby, napr. dotácie, pôžičky, daňové stimuly a investičné záruky, a to buď ponúkané priamo zo strany verejného sektora, prípadne poskytované prostredníctvom iných subjektov, napr. podnikateľských združení alebo agentúry rozvoja podnikania. Zdieľaním znalostí, organizovaním podujatí alebo zriadením výmenných platforiem, mestá a regióny môžu iniciovať a zjednodušiť činnosť iných miestnych a regionálnych subjektov, napr. podnikov a verejných služieb, vysokých škôl a výskumných centier, organizácií občianskej spoločnosti a občianskej iniciatívy.

Zdroj: http://www.goodfood.brussels/

Výborným príkladom toho, ako zapájať miestne subjekty, je platforma Good Food Brussels, ktorá spája iniciatívy v rámci celého potravinového systému zvyšuje ich viditeľnosť a podporuje spoluprácu. Platforma a proces, ktorého cieľom je zvýšiť miestnu produkciu potravín a obmedziť plytvanie potravinami, stavajú na výsledkoch siete programu URBACT Sustainable Food in Urban Communities, v ktorej región hlavného mesta Brusel pôsobil ako vedúci partner.

Cesta vpred

Mestá a regióny sú v jedinečnej pozícii – môžu urýchliť prechod Európy smerom k obehovému hospodárstvu a využiť ekonomické, ekologické a sociálne prínosy súvisiace s týmto prechodom. ESPON, INTERACT, Interreg Europe a URBACT apelujú na mestá a regióny, aby konali už dnes. Je potrebné mať na pamäti štyri jednoduché poznatky:

1. Dokáže to každý

Môže sa zdať, že obehové hospodárstvo je zložité, technický žargón a rozsah potrebných zmien môžu človeka odrádzať. Aj tá najdlhšia cesta však začína prvým krokom. Zapájaním zainteresovaných strán a učením sa od druhých sa každé mesto a región v Európe môže posunúť smerom k obehovému hospodárstvu. Namiesto predbiehania sa v súťaži o najpokročilejšie technické riešenia sa mestá a regióny môžu zameriavať na rôzne spôsoby, ako sa pozerať na zdroje, nanovo definovať, čo sa považuje za hodnotné.

2. Netreba objavovať, čo už bolo objavené

Obehové hospodárstvo je potrebné prispôsobiť miestnemu a regionálnemu kontextu, existuje však celý rad osvedčených postupov, ktoré už máme k dispozícii. Môžu byť prispôsobené tak, aby vyhovovali miestnym potrebám a zdrojom, čo umožní mestám a regiónom, ktoré o to majú záujem, rýchly posun vpred.

3. Spolupráca, nie konkurencia

Obehové hospodárstvo čerpá z prepojení – či už medzi obchodnými aktérmi združenými v priemyselnej symbióze alebo medzi mestami, ktoré si vzájomne vymieňajú poznatky a skúsenosti. Najlepší spôsob, ako urobiť prvé kroky smerom k obehovému hospodárstvu, je pripojiť sa k tým, ktorí majú ambíciu ísť rovnakým smerom, alebo ešte lepšie, k tým, čo sú už o pár krokov ďalej.

4. Programy európskej územnej spolupráce sú tu na to, aby pomohli

Programy európskej územnej spolupráce pokrývajú rôzne roviny obehového hospodárstva – od výskumu a inovácií, cez regionálny rozvoj a rozvoj obchodu, až po participáciu a sociálne inovácie. Podporujú mestá a regióny, ktoré o to majú záujem, v tom, aby využívali príležitosti na získanie nových poznatkov, financovanie a vytváranie sietí, ktoré jednotlivé programy ponúkajú.

Viac miestnych a regionálnych príkladov, ako aj prehľad možností financovania prechodu na obehové hospodárstvo nájdete v plnom znení Policy Brief.

Environment

Článok v pôvodnom anglickom jazyku napísala Ania Rok.