Zvýšenie participácie občanov na e-governmente: inšpiratívny príklad z mesta Tartu (Estónsko)

Silné zázemie v oblasti e-governmentu
Tartu, druhé najväčšie mesto Estónska, výrazne investovalo do zlepšenia digitalizácie administratívnych procesov, platformy elektronickej verejnej správy a elektronického hlasovania, vďaka čomu sa zlepšil proces participácie občanov. Kľúčovými výzvami aj napriek investíciám však zostala relatívne nízka účasť mladých a neustály a rýchly vývoj odvetvia. Táto túžba posunúť sa ďalej v problematike e-governmentu viedla mesto Tartu k tomu, aby sa pripojilo k URBACT sieti INTERACTIVE CITIES.

Výsledný Integrovaný akčný plán sa zameriava na praktické činnosti, ktoré majú pomôcť predstaviteľom mesta využívať elektronické nástroje na lepšie zapojenie občanov do reorganizácie mestských priestorov, na zlepšenie procesu a výsledkov participatívneho rozpočtovania a na mobilizáciu mladých ľudí, aby sa aktívnejšie zúčastňovali na takýchto procesoch. Komunikačná manažérka Lilian Lukka z mesta Tartu vysvetľuje, že spoluprácou s mládežníckymi organizáciami, mimovládnymi organizáciami, politikmi a predstaviteľmi mesta pri rôznych činnostiach brainstormingu, crowdsourcingu a stretnutiach miestnej skupiny URBACT „sa nám podarilo dôkladne analyzovať naše slabé stránky a naplánovať si aktivity.

Pravdepodobne by sme sa posunuli týmto smerom, aj keď možno nie tak metodicky alebo dôsledne.“ „Spolupráca s projektovými partnermi, poučenie sa z ich skúseností a spätná väzba, ktorú sme dostali, boli neoceniteľné,“ zdôrazňuje Lilian Lukka. „Niet pochýb o tom, že sme získali dobré nápady a načerpali inšpiráciu z ostatných miest. Spomínam si napríklad na lisabonskú skúsenosť s participatívnym rozpočtom či na opatrenia na podporu malých obchodov v Paríži.“
 
             
                Mesto Tartu (Estónsko)

Zapojenie mladých ľudí do vytvárania participatívneho rozpočtu
Mesto Tartu od roku 2013 využíva 1 % z ročného investičného rozpočtu mesta prostredníctvom participatívneho rozpočtovania. Občania môžu predkladať svoje nápady, čo by sa v meste mohlo robiť, komentovať ich a prípadne o nich hlasovať pomocou online nástroja (VOLIS). Dva nápady, ktoré každý rok získajú najviac hlasov od obyvateľov, implementuje mestská samospráva. V januári 2017 sa uskutočnilo stretnutie so 16. – 19. ročnými ľuďmi, aby sa preskúmali dôvody, prečo táto veková skupina tvorila iba 3 % tých, ktorí hlasovali v tomto procese.

Zistilo sa, že hlavné výzvy sú vo vnímaní politických procesov, ktoré mladí ľudia považujú za „komplikované“ a „nudné“ a v tom, že ich nápady sa nikdy nevyberú. Mesto Tartu podporuje mladých ľudí vo vytváraní videí, v ktorých predstavujú participatívny rozpočet ďalším mladým ľuďom. V jednom z týchto videí hrá známy estónsky stand-up komik. Videá boli šírené samotnými mladými ľuďmi prostredníctvom rôznych interaktívnych kanálov. Výsledkom tejto aktivity bolo zvýšenie počtu nápadov predložených mladými ľuďmi a tém úzko súvisiacich s mládežou.

             
                Projekt skúmal príčiny nízkého zapojenia mladých ľudí do procesu participatívnej tvorby politík

Testovanie mapy nápadov
Mesto Tartu vyskúšalo mapu „zbierka nápadov“ – riešenie crowdsourcingu, v ktorom ľudia zdieľajú svoje návrhy na veľké investície alebo menšie zlepšenia formou zanechania niekoľkých slov na mape mesta. Táto mapa výrazne kontrastuje s tradičnými prístupmi, ktoré vyžadujú, aby občania predkladali písomné návrhy, zmeny a doplnenia zdĺhavých písomných dokumentov. Tento proces okrem iného podporila ambiciózna kampaň využívajúca videá a plagáty. Jarno Laur, zástupca primátora v meste Tartu pre rozvoj mesta a územné plánovanie 2013 – 2017, je nadšený z.výsledkov: „Zhromaždili sme viac ako 100 nápadov, ktoré by sa za normálnych okolností neprezentovali... väčšina bola vynikajúca... Zvyčajne sú ľudia proti niečomu, ale tentoraz to bolo prekvapivo konštruktívne.“

Návrhy sa týkali cyklochodníkov a ihrísk až k ambicióznejšiemu zriadeniu školy a vybudovaniu infraštruktúry hausbótov. Mapa nápadov poskytuje urbanistom investičné návrhy, ktoré by sa nemuseli objaviť v participatívnom rozpočte kvôli tomu, že sú príliš drahé alebo príliš špecifické na to, aby získali dostatočný počet hlasov. Skúsenosti z mesta Tartu tiež naznačujú, že v rámci participatívneho rozpočtovania môžu chýbať cenné návrhy v dôsledku nedostatkov v ich marketingovej kampani. Digitálny prístup sa rozšíril aj do výsledného územného plánu mesta. Jarno Laur zdôrazňuje, že územný plán je zvyčajne „niečo ako 240 strán pomerne ťažkého textu. Ale v tejto verzii máme rôzne informačné vrstvy, ktoré si môže každý vypnúť alebo zapnúť. Napríklad môžete vidieť mapy škôl kombinované s cyklistickými cestami, čo občanom uľahčuje pochopenie toho, čo sa deje. “

               
                Záverečná konferencia siete "Interactive Cities"

Pretrvávajúci vplyv
Lilian Lukka zdôrazňuje, že „miestna skupina URBACT vytvorená v rámci projektu zostane naďalej silným partnerom pre mesto.“ Mesto okrem toho schválilo aktivity definované skupinou ako Integrovaný akčný plán, ktorý sa v súčasnosti implementuje. „Všetky projekty a siete spolupráce spustené počas projektu URBACT budú pokračovať a budú ďalej konsolidované.“ Testované aktivity už mali pozitívne účinky. Vo voľbách do Rady mládeže v Tartu v roku 2019 sa využil rovnaký nástroj ako pri hlasovaní o participatívnom rozpočte.

Lukka dodáva, že: „Na základe našich počiatočných skúseností využívame rovnaký proces zhromažďovania nápadov pre množstvo ďalších projektov, ako je plánovanie miest pre verejný systém zdieľania bicyklov a proces podávania žiadosti o Európske hlavné mesto kultúry do roku 2024."