Bude vaše mesto vďaka prírode odolné voči klimatickým zmenám?

Malmö sa pýši svojou zelenou infraštruktúrou

Malmö, tretie najväčšie sídlo vo Švédsku, je mesto s dlhoročnou tradíciou v zaobchádzaní s nadmernou dažďovou vodou. Touto problematikou sa Malmö zaoberalo dávno predtým, ako sa téma adaptácie na zmeny klímy dostala do všeobecného povedomia. S predpokladaným nárastom počtu a intenzity extrémnych zrážok  sa riešenia v tejto oblasti stali ešte dôležitejšie. Kodaň, ležiaca neďaleko na druhej strane Öresundského prielivu, bola vážne zaplavená po obrovskej prietrži v roku 2011. Škody sa vyšplhali až na 800 miliónov eur. Takáto extrémna udalosť by mohla zasiahnuť aj Malmö. Časté záplavy spôsobené pretekajúcim odvodňovacím systémom zaznamenali už v 80. a 90. rokoch 20. storočia v malmskej štvrti Augustenborg. Namiesto rozšírenia kanalizácie mesto experimentovalo so zelenou a modrou infraštruktúrou: vegetáciou a vodou. Toto riešenie zahŕňa niekoľko kilometrov vodných kanálov a retenčných jazierok, zelené strechy v nových a modernizovaných budovách a zelené plochy modifikované na lepšie zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody alebo na spomalenie jej odvádzania. Do kanalizačného systému je vedená iba prebytočná voda. Takto sa zamedzilo vzniku ďalších  povodní. Zároveň sa táto oblasť stala atraktívnejšia pre jej obyvateľov.

Mesto tento prístup opätovne použilo v Západnom prístave (Western Harbour), novej rezidenčnej oblasti postavenej na bývalom brownfielde. S dažďovou vodou sa vyrovnáva väčšinou s podporou mnohých zelených striech, zelených plôch, vodných kanálov a záchytných nádrží. Voda sa stala hravým prvkom v urbanizme tejto štvrte, ktorá bola plánovaná v spolupráci s jej budúcimi obyvateľmi. Projekt prispieva k zmierneniu klimatických zmien aj vďaka nízkoenergetickému bývaniu a integrovanej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. To všetko viedlo k tomu, že štvrť sa stala veľmi populárna nielen pre svojich obyvateľov, ale aj pre mnohých ďalších občanov a turistov, ktorí radi využívajú túto príjemnú pobrežnú oblasť. Táto dlhodobá cenná skúsenosť a vedomosti sú prínosom, ktorý Malmö ako partner v URBACT sieti Resilient Europe (Odolná Európa) zdieľa s inými mestami.

Prírodné riešenia môžu byť kľúčovým nástrojom na prispôsobenie sa zmene klímy. Zahŕňajú zelenú infraštruktúru všetkých druhov, ale aj riešenia, ktoré umožňujú, aby sa prírodné procesy, napríklad záplavy, diali bez škôd, napr. výstavbou plávajúcich alebo vyvýšených domov. Zatiaľ čo sa Malmö už teší mnohým výhodám zelenej infraštruktúry, ktoré zvyšujú kvalitu života jeho obyvateľov, Hamburg a Kodaň nedávno vypočítali, že naliehavo potrebujú prírodné riešenia na zvládnutie dôsledkov zmeny klímy. Nemôžu totiž rozšíriť technickú infraštruktúru mesta - kanalizáciu - do takej miery, aby dokázali zvládnuť množstvo vody očakávané v dôsledku silných prietrží mračien. Náklady na takéto riešenie by boli privysoké. Z tohto dôvodu sa obe mestá rozhodli pre zelené plochy, zelené strechy, skladovacie priestory alebo ulice ako dočasné vodné cesty, ktoré prijímajú určitý podiel vody, ktorý uchovávajú, vsakujú alebo spomaľujú jeho odvádzanie, čím odbremenia kanalizáciu. Výpočty ukazujú, že riešenia, ako ich poznáme dnes, nebudú v budúcnosti postačujúce, ale v kombinácii s riešeniami na prírodnej báze môžu fungovať.

Rotterdam sa rozhodol pre multifunkčnosť v hustom mestskom prostredí

Rotterdam sa tiež musí viac vyrovnávať s vodou - od zvyšujúcej sa hladiny mora, cez prívalové dažde až po riečne záplavy. V meste nie je veľa možností, kam by mohla voda odtiecť. Väčšina územia je nízko položená a voda musí byť odčerpávaná. To spôsobuje, že mesto je veľmi zraniteľné a závislé od fungujúcej technickej infraštruktúry. Mesto potrebuje priestor na oddialenie uvoľňovania vody počas silných zrážok. V Holandsku je však nedostatok miesta, takmer každý štvorcový meter sa využíva buď na bývanie, alebo pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo. Navyše, Rotterdam ako husto zastavané mesto sa usiluje o to, aby bolo efektívne v oblasti energetiky a dopravy, príjemné pre život a atraktívne. Pri hľadaní inovatívnych riešení prišiel Rotterdam s množstvom nápadov, ktoré ďalej rozvíja v rámci siete Resilient Europe. Plávajúce plavárne, ako napríklad plávajúci pavilón poháňaný solárnou energiou v Rijnhavene, ktorý nemá problém s rôznymi hladinami vody,  farmy na strechách alebo známe vodné námestia, ktorých špeciálny dizajn umožňuje rôznorodé využitie a výhody: bežne suché námestia s ihriskami, športovými zariadeniami, príjemnými miesta na stretnutie alebo prestávku, sa za silných zrážok  naplnia vodou a chránia okolie pred záplavami a sú atraktívne iným spôsobom.

Ako sa však ukázalo, takéto inovatívne spôsoby riešenia klimatických problémov nie je vždy ľahké zrealizovať. Zatiaľ čo plánovači boli nadšení, občania boli znepokojení: Bol by takýto areál napríklad aj naďalej bezpečný pre deti? Plánovači museli nájsť spôsoby, ako prekonať tieto bariéry, vybudovať dôveru a presvedčiť ľudí. Medzičasom boli prvé vodné námestia zrealizované a ľudia si ich veľmi cenia.

Kombinácia zelených, šedých a mäkkých opatrení, ktoré robia Vejle odolné voči zmene klímy

V dánskom Vejle je voda súčasťou identity mesta. Prichádza zo všetkých strán: zvyšujúca sa hladina Baltského mora v kombinácii s nárastom počtu búrok zvyšuje riziko pobrežných záplav. A narastajúci počet a intenzita silných zrážok prináša viac vody z oblohy a vodných tokov. Významné aktíva mesta ako prístav, centrum mesta a časť infraštruktúry, sú zraniteľné a kanalizácia nie je pripravená na extrémne vysoké zaťaženie vodou. Opatrenia, ktoré v súčasnosti fungujú -  ako napríklad osvedčené mäkké opatrenie odozvy na núdzové situácie, v budúcnosti nebudú postačujúce.
Mesto už dnes zelenú infraštruktúru v niekoľkých oblastiach využíva. Na druhej strane, samotná zelená infraštruktúra, akokoľvek veľkolepá a efektívna, nedokáže reagovať na všetky budúce výzvy vo Vejle, najmä v prípade búrok. Mesto preto aktívne hľadá nové a inovatívne riešenia kombinujúce zelené, šedé a mäkké opatrenia. Jeho okresný projekt "Fjordbyen" bude slúžiť ako laboratórium na prispôsobenie sa klimatickým zmenám a na protipovodňovú kontrolu a preskúma, ako môže byť voda nie len rizikom ale aj prínosom pre kvalitu života v území. Inovatívne riešenia, ktoré pracujú s vodou, môžu zlepšiť znalosti, hospodársky rast a blahobyt miestnych obyvateľov.

Spoločným faktorom pre tieto a podobné príklady riešení odolných voči zmene klímy v európskych mestách je skutočnosť, že adaptáciu na zmenu klímy považujú za súčasť väčšej koncepcie. Rotterdam, Vejle, Glasgow, Bristol a Solún sú súčasťou nielen URBACT siete Resilient Europe ale aj globálnej iniciatívy 100 odolných miest. Tento koncept zahŕňa sociálnu súdržnosť, životné prostredie, zdravie a blahobyt, hospodársku prosperitu, kultúrne a prírodné dedičstvo a participáciu a jeho cieľom je zlepšovať kvalitu života.

Solún buduje svoju odolnosť na širokej participácii a spolupráci

Na tvorbe stratégie odolnosti Solúnu sa podieľalo viac ako 40 organizácií a 2 000 občanov z celého mesta. Tento kontinuálny proces vytvára priestor pre obyvateľov a komunity prinášať vlastné inovatívne riešenia zdola nahor. V Solúne, rovnako ako v Rotterdame, je problémom vysoká hustota zástavby. Na obyvateľa tu pripadá 2,6 m2 zeleného priestoru, na porovnanie európsky priemer predstavuje 8-10 m2. Napriek tomu vníma mesto zelenú infraštruktúru ako dôležitú súčasť svojich riešení. Cieľom mesta je zvýšiť kvalitu a efektívnosť pretvorením existujúcich neveľkých voľných priestranstiev. Súčasne sa tým vytvoria priestory pre sociálnu interakciu. Mesto plánuje zaviesť priepustné povrchy, dažďové záhrady a zelené steny.  Podporuje mestské poľnohospodárstvo vo dvoroch a vnútroblokoch a malé komunitné záhrady, ktoré sú navyše nízko nákladové - veľmi dôležitý faktor v dnešnej dobe úsporných opatrení. Tieto riešenia zapájajú obyvateľov nie len do plánovania ich štvrte, ale povzbudzujú ich k tomu, aby sa učili o poľnohospodárstve a výžive. Mohli by byť i pomôckou pri začlenení migrantov a utečencov s ich rôznymi poľnohospodárskymi tradíciami.

Mesto vyvinulo program Adoptuj si svoje zelené miesto. Podporuje aktívnu účasť občanov na udržiavaní mestskej zelene tým, že v obyvateľoch vytvára pocit spoluvlastníctva verejného zeleného priestoru a zároveň pomáha udržať nízke verejné výdavky. Táto aktivita zároveň vzdeláva ľudí, prispieva k miestnej ekonomike a vytvára alebo podporuje miestne spoločenstvá a sociálnu súdržnosť. Participácia, vzdelávanie, komunita, prepojenosť, integrácia a pod. sú dôležité mäkké faktory na budovanie dlhodobej a efektívnej odolnosti, ktorú čisto technické opatrenia nevedia zabezpečiť. Sú relevantné pre odolnosť voči akémukoľvek šoku a zmenám.

Transformácia miest pomocou prírody a inovácie na prosperujúce miesta - Bilbao inšpiruje

Bilbao, ktoré sa nedávno stalo mestom s dobrou praxou programu URBACT, posúva holistický prístup k adaptácii ešte o krok ďalej. Pred niekoľkými desaťročiami sa mesto bolestivo poučilo, že robiť veci zaužívaným spôsobom ich z hlbokej hospodárskej krízy nevyvedie. Aby sa mesto vyrovnalo s komplikovanými mestskými výzvami, naštartovalo proces smerom k široko integrovanej stratégii mestského rozvoja. Tento proces prebieha dodnes. Za posledných 30 rokov sa Bilbao výrazne transformovalo. Intervencie ako výstavba ikonického múzea Guggenheim, vyčistenie rieky, nová infraštruktúra, internacionalizácia, zameranosť sa na výnimočný dizajn, pekné parky a ďalšie priestory mestskej zelene, ako aj obnovenie historického centra, viedli k premene, z ktorej mesto dodnes výrazne prosperuje. V tomto duchu Bilbao nedávno pristúpilo k adaptačným opatreniam, ktoré prispejú k vytvoreniu prosperujúceho mesta odolného voči klimatickým zmenám, ktoré ponúka vysokú kvalitu života. Jedným z príkladov je regenerácia okresu Zorrotzaure, v súčasnosti zanedbaný priemyselný polostrov náchylný na záplavy. Kombinácia šedých a zelených urbanistických a stavebných opatrení zabezpečí jeho ochranu pred povodňami a zároveň zvýši jeho atraktivitu, čím posilní celkový vzhľad Bilbaa ako moderného, živého a silného mesta.

Všetky spomenuté mestá predstavujú uskutočniteľné prístupy, ktoré zmenili potrebu odolnosti voči klimatickým zmenám v meste na príležitosť ako zvýšiť kvalitu života a vytvoriť príjemné a prosperujúce miesta. Proces, ktorý ich doviedol k želanému výsledku, zahŕňa veľa zložiek, ktoré sa už používajú v iných procesoch obnovy a rozvoja miest - široká participácia, dobré spravovanie a spolupráca medzi sektormi a zainteresovanými stranami. Príklady ukazujú, že pre úspešný transformačný proces je dôležitá veľkolepá všeobecne akceptovaná vízia budúcnosti, zanietenosť, odhodlanie a vytrvalosť. Prírodné riešenia sa ukázali ako kľúčový nástroj: sú atraktívne a viacúčelové, náklady na ich realizáciu sú primerané a sú cenným prínosom, ktorý môže použiť každé mesto.

Autor článku: Birgit Georgi

Preložila: Kamila G

Fotografie: 2. Rotterdam ©Rick Ligthelm; 3. Vejle Fjorbyen ©Finn Byrum; 4. Solún ©Municipality of Thessaloniki; 5: Bilbao ©Municipality of Bilbao

Doplnené 4. septembra 2017: Operačný program Kvalita životného prostredia v júli 2017 vyhlásil výzvu zameranú na zvýšenie úrovne pripravenosti na zvládanie mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy, ktorá bude otvorená do konca októbra 2017. Viac o výzve sa dočítate na stránkach OP KŽP: http://www.op-kzp.sk/obsah-vyzvy/vyzva-zamerana-na-budovanie-systemov-vyhodnocovania-rizik-a-vcasneho-varovania-a-pripravenosti-na-zvladanie-mimoriadnych-udalosti-ovplyvnenych-zmenou-klimy/