Ako ďalej s európskou urbánnou agendou?
Edited on
31 July 2019Rozprávali sme sa s Cameliou Coporan, zástupkyňou generálneho tajomníka Ministerstva regionálneho rozvoja a verejnej správy v Rumunsku.
Vzhľadom na aktuálne prebiehajúce predsedníctvo Fínska v Rade EÚ, Jamie Mackay (ďalej len "JM") hovorila s Cameliou Coporan (ďalej len "CC") o predsedníctve Rumunska, výhodách nadnárodných sietí pre mestá a o dôležitých úlohách územnej spolupráce pri riešení klimatických výziev.
JM - Čo považujete za najväčšie úspechy miest v posledných šiestich mesiacoch Rumunského predsedníctva Rady v EÚ?
CC - Našim najväčším úspechom bolo zabezpečenie kontinuity medziregionálnych programov v období 2021 - 2027. Je to veľká šanca pre európske mestá aby pokračovali vo vytváraní sietí, posilňovaní spolupráce a výmene skúseností s cieľom zlepšiť politiky rozvoja miest pomocou metód a postupov programu URBACT.
JM - Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelia rumunské mestá? V čom sa líšia od ostatných výziev európskych miest?
CC - Po náročnom období ekonomickej transformácie sa malé a stredne veľké mestá v Rumunsku snažia nájsť svoju identitu a udržať krok s aktuálnymi rozvojovými trendmi. Rozdiely, najmä v porovnaní so západoeurópskymi mestami majú nielen ekonomický charakter ale odrážajú sa aj v tvorbe mestských politík. Rumunské mestá potrebujú čerpať nápady z celej Európy alebo od miest, ktoré čelia podobným výzvam. Vzájomná výmena skúseností je nevyhnutná.
JM - Monitorovací výbor tento rok zasadal v rumunskom meste Alba Lulia. Prečo ste sa rozhodli pre toto mesto?
CC - Alba Lulia je mesto plné úspešných príbehov. OP URBACT a európske štrukturálne a investičné fondy prispeli k obnove pevnosti Alba Carolina a k úspešnej premene historickej časti mesta. Aj kvôli týmto faktom sa mesto stalo jedným z najdôležitejších turistických atrakcií Rumunska s viac ako 500 000 návštevníkmi ročne. Tieto aktivity vytvorili nové ekonomické prostredie, v ktorom môžu podnikatelia vytvárať pracovné miesta. Alba Lulia je tiež prvým rumunským mestom, ktoré je vedúcim partnerom v sieti programu URBACT.
JM - Aké ďalšie aktivity boli dôležité pre budúci rozvoj mesta?
CC - Rumunské mestá sú zapojené do veľkého počtu kvalitných projektov. Mesto Slatina vyvíja dlhodobú stratégiu mestskej mobility za účelom zníženia dopravnej záťaže a podpory využívania verejnej dopravy. Účasťou v URBACT sieti pre akčné plánovanie CityMobileNet vytvorilo mesto miestnu podpornú skupinu, ktorá cennými pripomienkami pomohla dokončiť tvorbu plánu mestskej mobility. Plán bol nápomocný pri čerpaní prostriedkov z EŠIF na obstaranie hybridných autobusov.
Ďalším príkladom je rumunské mesto Baia Mare. Ide o samosprávu, ktorá reštrukturalizuje svoje hospodárstvo z priemyslu na služby a spracovateľský priemysel. Účasťou v URBACT sieti pre akčné plánovanie BoostInno mesto experimentovalo s novými nástrojmi na podporu občianskej angažovanosti (jednou z podporných aktivít bola participatívna tvorba rozpočtu).
Zároveň chceme poukázať na mesto Cluj-Napoca, ktoré ako prvé z Východnej Európy získalo prostriedky na projekt z programu Urban Innovative Actions. Cieľom projektu je analyzovať a testovať modelové situácie, ktoré umožnia akademickému, podnikateľskému, kultúrnemu a administratívnemu sektoru pripraviť sa na nevyhnutné zmeny na trhu práce počas nasledujúcich 20 rokov. Rozpočet projektu je 5,6 milióna EUR.
JM - Fínske predsedníctvo práve uverejnilo svoj program. Jednou z ich priorít - spolu s bezpečnosťou, podporou sociálneho začlenenia a posilnením spoločenských hodnôt - je ďalšie postavenie EÚ ako globálneho lídra v boji proti zmene klímy. Akú úlohu môžu v tomto procese zohrávať mestá?
CC - 55 % všetkých ľudí žije v mestských oblastiach, kde sa vyprodukuje približne 70 % emisií uhlíka. Mestá sú kľúčovým prispievateľom ku klimatickej zmene. Je preto dôležité aby osoby s rozhodovacou právomocou na všetkých úrovniach správy vnímali environmentálne výzvy. Mottom nášho predsedníctva bola súdržnosť, ako spoločenská a európska hodnota. Toto sme si zvolili, aby sme demonštrovali našu vieru v to, že súdržnosť je pre európsku paradigmu rovnako dôležitá ako konkurencieschopnosť. Európska politika územnej spolupráce, ktorú odporúčame, môže tiež budovať dôveru medzi mestami. Toto bude, okrem iného, nevyhnutné na uskutočnenie opatrení v oblasti zmeny klímy.
Submitted by Richard Szaraz on