7. stretnutie partnerstva pre bývanie Urbánnej agendy pre EÚ
Edited on
21 November 2017Urbánna agenda pre EÚ, ktorej cieľom je prispieť k dobre fungujúcim európskym mestám, sa realizuje novou pracovnou metódou - partnerskou spoluprácou členských štátov a ďalších zainteresovaných subjektov, najmä miest, tretieho sektora a inštitúcií EÚ. Základným dokumentom urbánnej agendy je tzv. Amsterdamský pakt, ktorý prijali členské krajiny EÚ v roku 2016. Jedno zo štyroch pilotných partnerstiev, ktoré sú hlavnými nástrojmi vykonávania Urbánnej agendy pre EÚ, koordinuje Slovensko (MDV SR) spolu s mestom Viedeň. Cieľom tohto trojročného partnerstva v oblasti bývania je formulovať návrhy na zlepšenie legislatívy EÚ zasahujúcej do problematiky bývania, lepšie využívanie finančných zdrojov a vzájomná výmena informácií a skúseností vo sfére dostupného bývania.
Partnerstvo pre bývanie sa stretáva v pravidelných intervaloch niekoľkokrát do roka. Posledné takéto stretnutie sa uskutočnilo 13. – 14. júna v Amsterdame počas podujatia International Social Housing Festival.
Housing Europe, jedna z partnerských organizácií, prezentovala návrh príručky „Dostupné bývanie v mestách“ vo forme webstránky na mapovom základe. Jednotlivé príklady dostupného bývania je možné nájsť na tomto odkaze. Pripomíname, že zatiaľ ide len o pracovnú verziu príručky.
Partnerstvo pre bývanie, v rámci činnosti podskupiny pre financovanie, pripravuje dve štúdie: prvá štúdia je zameraná na spôsoby financovania a podpory bývania v „starých“ členských štátoch EÚ. Je vypracovávaná v spolupráci so Scottish Cities Alliance a Univerzitou v Glasgowe. Okrem všeobecného hodnotenia by mala obsahovať konkrétnu analýzu systémov šiestich krajín (Írsko, Rakúsko, Nórsko, Holandsko, UK a Španielsko).
Druhú štúdiu, ktorá sa naopak zameriava na spôsoby financovania a podpory bývania v „nových“ členských štátoch EÚ, pripravuje partnerstvo v spolupráci s Metropolitným výskumným inštitútom v Budapešti. Na rozdiel od západných a južných krajín EÚ je situácia v bývaní v novo pristúpených štátoch diametrálne odlišná. Vo všeobecnosti dominuje skôr vlastnícke bývanie, nedostatok cenovo dostupného bývania a podpora bývania je nízka. Súčasťou štúdie bude analýza niekoľkých príkladov, medzi inými aj slovenského modelu financovania sociálneho bývania.
Výsledky oboch štúdií by mali byť prezentované na ďalšom stretnutí partnerstva na jeseň 2017.
Zaujímavou súčasťou stretnutia bol vstup zástupcu mesta Amsterdam. Pán Alderman Laurens Ivens, zodpovedný za bývanie, priblížil situáciu v meste, ako aj problémy, ktorým v Amsterdame čelia. 70% bytového fondu v meste tvoria nájomné byty, 45% sú sociálne nájomné byty. Avšak až 50% obyvateľov mesta má nárok na sociálne bývanie (majú príjem nižší ako 35 000 eur ročne, ktorý je hranicou pre prístup k sociálnemu bývaniu v Holandsku). Vzhľadom na zníženú podporu bývania štátom, ceny rastú aj v segmente nájomného bývania (10% nárast ročne). Cieľom mesta je však naďalej zachovať sociálny mix. Ďalším aktuálnym a rozšíreným problémom je tzv. holiday rental (krátkodobý prenájom cez dovolenky). V Amsterdame je obmedzený na 60 dní, obyvatelia však prenajímajú svoje nehnuteľnosti nelegálne aj na dlhší čas.
Ďalšie stretnutie partnerstva pre bývanie sa uskutoční v Glasgowe 21.- 22. septembra 2017 a bude zamerané na finančnú stránku problematiky dostupného bývania.
Submitted by Kamila G on